Funkcia main a parametre

Najkratší C++ program

Programy v C++ začínajú vždy vo funkcií main(), ktorá musí byť v globálnom namespace-i a nemôže byť preťažená (teda musí existovať práve jedna). Najkratší platný C++ program vyzerá takto.

int main() 
{
}

main je jedná funkcia, ktorá síce má navrátovú hodnotu (typu int), ale nemusí obsahovať príkaz return. Štandard totiž garantuje, že v takomto prípade bude návratová hodnota 0.

If control flows off the end of the compound-statement of main, the effect is equivalent to a return with operand 0.

Na väčšine platforiem je táto návratová hodnota vlastne exit kód procesu. Hodnota 0 znamená úspešný beh programu. Hodnota iná ako 0 značí chybu. C/C++ ešte v knižnici #include <stdlib.h> definuje navratové kódy EXIT_SUCCESS a EXIT_FAILURE, tie sú ale zvyčajne definované práve ako 0 respektíve 1 pre chybu. Nie je to nutné, ale je od aplikácie zdvorilé, aby naozaj pri ukončení chybou vrátila hodnotu inú ako 0.

Parametre programu

Samotné parametre main-u nie sú v štandarde definované. Každá implementácia by mala vždy poskytovať aspoň.

int main(); // 1

int main(int arg, char** argv); // 2

Druhá varianta umožnuje aplikácií predať parametre z vonku. Zvyčajne ako parametre na prikázovom riadku. argc je počet parametrov a argv sú samotné parametre. Prvý je zvyčajne meno alebo cesta k spustiteľnému súboru, ktorý obsahuje náš program. Jednoduchý program, ktorý vypíše všetky svoje parametre by mohol vyzerať takto.

#include <iostream>

int main(int argc, char** argv)
{
    for (int i = 0; i < argc; ++i)
    {
        std::cout << argv[i] << '\n';
    }
}

Ak ho skompilujeme a nazveme napriklad app.exe potom po spustení príkazu

C:\Tools\app.exe first 2 "third parameter"

bude výpis na štandardný vstup

C:\Tools\app.exe
first
2
third parameter

Parametre sa do main-u dostanú ako reťazce. Medzera na príkazovom priadku je oddelovač, preto ak chceme parameter s medzerou musíme ho zabaliť do úvodzoviek. Znak " sa preto musi escapovať ak má byť súčasťou parametra.

Mená argc a argv nie sú vyžadované, mená týchto parametrov môžu byť ľubovolné. Tieto dve sú také zaužívané, že nie je veľmi odporúčané ich meniť.

Štandard ďalej ganrantuje, že argv[argc] je vždy 0, teda nulový smerník. Preto by program vyššie mohol vyzerať aj takto.

#include <iostream>

int main(int argc, char** argv)
{
    for (int i = 0; argv[i] != 0; ++i)
    {
        std::cout << argv[i] << '\n';
    }
}

Premenné prostredia

Všetky platformy, ktoré niečo znamenajú, ešte podporujú jednu signatúru main funkcie.

int main(int argc, char** argv, char** env);

Do tretieho parametra sa dostanú premenné prostredia (angl. environment variables). Keďže ich počet nikde nie je, musíme sa spoľahnúť na fakt, že sú znovu ukončené nulovým smerníkom. Program

#include <iostream>

int main(int argc, char** argv, char** env)
{
    for (int i = 0; env[i] != 0; ++i)
    {
        std::cout << env[i] << '\n';
    }
}

potom vypiše niečo ako

ALLUSERSPROFILE=C:\ProgramData
APPDATA=C:\Users\koscelansky\AppData\Roaming
CommonProgramFiles=C:\Program Files (x86)\Common Files
CommonProgramFiles(x86)=C:\Program Files (x86)\Common Files
...